Dvaja bratia sa po piatich rokoch opäť stretnú. Jeden bol vo väzení. Druhý prepadol nebezpečný plot a teraz uteká s Dianou, svojou mladou dcérou. Traja z nich sa vydali na cestu násilnou, mýtickou, divokou a divokou Andalúziou. Cesta, na ktorej sa objavia staré rany minulosti a na ktorej sú bratia nútení zmieriť sa, aby si zachránili život.
Z tejto premisovej časti Kike Maillo nasmerovať niečo úplne iné eva. Pôvodný spôsob výroby kina mu za odmenu priniesol Goyu, španielsky sci -fi film. Dobre sa čítali, španielsky sci -fi film. A myslím si, že je niekoľko vecí, ktorými sa tento režisér vyznačuje. Prvá by bola tá potreba, ktorá, zdá sa, musí vytvárať filmy, ktoré u nás nemajú miesto, do takej miery, že veľa riskujem, ako si myslím, že pôjde proti prúdu. Za zmienku tiež stojí, že chce tiež vytvárať filmy s osobnou pečiatkou, pričom pomocou tejto techniky odlíši fotografiu a výrazné alternatívne prostredie. To druhé by mohla byť aj provinciou scenáristov. Potom Rafael Cobos (Minimálny ostrov) sme zvyknutí vytvárať alternatívne reality do ktorého zapadajú problémy a motivácie toho, čo žijeme zo dňa na deň. Môže za to aj scenár, ktorý mimochodom zostal len málo. Domnievam sa, že synergia s Fernandom Navarrom mu poskytla dotyk na vytvorenie tejto divokej a násilnej Andalúzie. Objavili sme ďalší krásny príklad andalúzskeho kina noir.
Pretože história je nám predstavená v Malage, ktorú riadi José Sacristan. Postava, ktorú hrá, nechce nechať uniknúť učeníka, ktorý bol ako syn, jeho milovaného Tora (Mario Casas). A vzťah medzi týmito dvoma v celom filme je majstrovsky interpretovaný. Dvaja herci a Luis Tosar napĺňajú film svojou prítomnosťou. Umelecký smer má na starosti zachytenie niektorých andalúzskych symbolov bez toho, aby to boli stereotypy. Je to zvláštna vec, o ktorej si myslím, že sa nikdy nerobila. Možno Neónové mäso Zachytáva to aj tarantinovskejším (teraz sa hovorí ázijským) typom andalúzskeho kina. Možno aj preto je rola Tora dobrá mario domy, ktorého sme už videli ako hlavného hrdinu Carne de Neona. Tento film je však avantgardnejší a vytvára krajiny vynájdené v andalúzii stavebníctva a cestovného ruchu, ktorá pôsobí postapokalyticky a groteskne. A je to dobré, pretože sa nám to neukazuje ako brožúra sociálneho nároku, ale ako pozadie čiernej histórie.
Existuje jedna vec, ktorú môžu oceniť iba milovníci akčných filmov a tí z nás, ktorí sledujú španielsku kinematografiu. A myslím si, že násilné scény by mohla najlepšia zahraničná kinematografia závidieť. Možno chýbalo viac a myslím si, že film je stratený v emocionálnej zápletke kvôli nedostatku rozpočtu, dúfam. Som si istý, že kuchynská scéna, celkovo hotelová scéna na konci filmu, stála veľa, veľa peňazí. A za riziko, že neprijdeme ani zaplatiť účty, treba poďakovať producentovi López Lavigne, ktorý, ako chápem, veľmi rád riskuje a riskuje s projektmi tohto kalibru. Koniec koncov, toto je kino.
So svojimi dobrými aj zlými vecami vám Toro urobí „niečo“ v hlave. Niektorí z nás išli do kina s nízkymi očakávaniami a vrátili sa domov veľmi šťastní. V tomto ohľade reklama pravdepodobne zlyhala. V Španielsku je potrebných viac takýchto kín.