Kolumbijská kinematografia stále hľadá svoje miesto a tentokrát nám prináša animovaný dokument s názvom „Malé hlasy“, scenár a réžia Jairo Eduardo Carrillo, ktoré sa ráta v súčinnosti s Oscarom Andradeom a v umeleckom smere s Adelou Manotasovou.
Štyria chlapci vo veku od 9 do 12 rokov hovoria, aký bol ich život v kolumbijskom vnútrozemí a ako ich násilie dohnalo do Bogoty. Margaritin otec bol unesený; Pepitova rodina bola nútená opustiť svoj domov; Ján prišiel o ruku a nohu; Juanito išiel podvedený do boja s džungľou. Kým hlasy skladajú temnú a tragickú zborovú rozprávku, ich príbehy sú ilustrované vlastnými kresbami detí, animované prekvapujúcou rozmanitosťou techník. Všetko navyše bez toho, aby sme sa postavili na inú stranu ako na rodinnú lásku a výzvu zastaviť každé násilie; pretože, ako hovorí jeden z chlapcov, „každý ozbrojený muž vzbudzuje hrôzu“.
Ako sme povedali, „malé hlasy“ sú a nová ukážka toho, koľko nám kolumbijská kinematografia môže ponúknuť (po oslave „Pustina“), a je to kvôli jeho novým technikám, ktoré nám rozprávajú príbehy, ktoré sa k nám dostávajú dovnútra. Pri tejto príležitosti je to prvý 3-rozmerný film, ktorý sa v krajine odvážili vytvoriť a veci prebehli celkom dobre.
„Malé hlasy“ nás teda zoznamujú s tisíckami detí, ktoré prostredníctvom štyroch detí prežili realitu ozbrojeného konfliktu v Kolumbii, aby nám poskytli predstavu o tom, ako žili a aké boli ich možnosti. Ťažké, ale odporúčané pre vynikajúcu víziu, ktorá sa nám predstavuje. Skrátka, príbeh, ktorý odporúčam a ktorý vám už aj hovorím zanechá vás smutných, bezmocných, pobúrených a zahanbených za náš druh. Ale napriek tomu existuje pozitívna časť a je to správa, ktorú nám tieto deti odovzdávajú, že po minulých stratách a smútkoch získali neuveriteľnú múdrosť.
Viac informácií - Desivé napätie v „pustatine“
Zdroj - labutaca.net